Balada o polných vtákoch - Miro Žbirka

Balada o poľných vtákoch

Ľakajú sa klietky rúk
pasce krásnych slov
ľakajú sa zradnej siete sľubov
nad konármi hliadkujú
v modrom území
kde sa končí revír vrán a supov

Nad tulákmi držia stráž
niet tam víťazov
tak leť aj keď nevyhráš
nad zemskou príťažou

Kalendáre návratov
každý v krídlach má
v javoroch si tiché hniezda hnetú
polia sú ich záhradou
strechou čierna tma
nad ľudskými vtáčie cesty vedú

Nad tulákmi držia stráž
niet tam víťazov
tak leť aj keď nevyhráš
nad zemskou príťažou

Nad tulákmi držia stráž
niet tam víťazov
tak leť aj keď nevyhráš
nad zemskou príťažou

S nimi môžeš ísť
tam kde hviezdy spať
žiadne tiene zrád tam nie sú
s nimi môžeš ísť

Nežobrú že chcú mať viac
ako dáva klas
nemučí ich závisť
údel Kainov
neženie ich blázon čas
neženie ich čas
zem ich ľúbí svojou láskou tajnou

Nad tulákmi držia stráž....